Svätoplukova

Centrom bytu je obývacia zóna otvorená do kuchyne, kde dubová podlaha plynule prechádza do steny pokrytej rovnakým drevom v jemne odstupňovanej textúre. Tento detail nie je len estetický — pomáha priestoru dýchať a opticky ho zväčšuje bez toho, aby tlačil do oka.

Kuchynská linka je vyrobená na mieru z masívneho dubu olejovaného prírodným voskom. Pracovná doska z gréckeho vápenca Pierre de Beaumont má patinu, ktorá prirodzene starne a po rokoch bude pôsobiť ešte krajšie ako dnes. Žiadne lesklé povrchy, žiadne kontrasty — len materiály, ktoré vedia mlčať.

Spálňová časť bola pôvodne rozdelená na tri menšie miestnosti — vyžadovala si zlúčenie do jedného komplexu, ktorý dnes spája hlavnú spálňu, šatník a kúpeľňu prepojenú jemne posuvnými dverami. Šatník, ktorý vidíte v jednom z hlavných záberov, je vybudovaný ako vstavaná knižnica — každá polica má svoju logiku a každý zhyb pánta je premyslený tak, aby pôsobil ako súčasť architektúry, nie ako nábytok.

Kúpeľňa je obložená ručne vyrábanými keramickými obkladmi v krémovom tóne, ktoré v popoludňajšom svetle menia farbu — od bielej cez teplú slonovinovú až po jemne mosadzný odlesk pri západe slnka. Tento jav, ktorý je výsledkom orientácie bytu na juhozápad, sme nechceli skrývať. Naopak — celý interiér je navrhnutý tak, aby podčiarkoval rytmus svetla počas dňa.

Najdôležitejšou výzvou projektu bola pamiatková ochrana pôvodných okenných rámov a dverných prahov, ktoré sme nesmeli odstrániť. Namiesto toho sme ich citlivo zreštaurovali — každý jeden prah, každý drevený detail prešiel rukou nášho stáleho stolára, s ktorým spolupracujeme už viac ako desať rokov.

Výsledkom je interiér, ktorý nepôsobí ani staro, ani novo — pôsobí samostatne. Akoby vždy taký bol. A presne to bol cieľ.